reklama

Deň šiesty - SATISFIED!

Noc plnú chladného vetra odvážne opierajúceho sa do našich stanov niektorí z nás iba ľahko predriemali. Teplotný rozdiel dňa a noci bol vo výške 2136 metrov pri chate Podragu citeľný najmä kvôli spomínanému vetru, ktorý sa valil dolu z hôr ako neviditeľný vodopád. Plán cesty šiesteho dňa cesty Rumunsko 2007 bol jasný, ale časovo sme mali istú rezervu. Snáď preto niektorí z nás dovolili únave vládnuť snom zatiaľ čo na brehu plesa Podragu slnko už svietilo dostatočne vysoko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

„Ranné vtáča ďalej doskáče,“ hovorí sa, no mne sa podarilo iba na breh slnkom zaliateho plesa pod úbočím Fagarašského hrebeňa. V Tatrách ani v iných národných parkoch by som si nedovolil urobiť to, čo sa mi podarilo včera večer i dnes ráno. Jednoducho predstava hodiť sa do Veľkého Hincovo plesa je málinko mimo obraz dnešných Tatranských chodníkov ale silne proti zákazu stojacemu na brehu. Tu ale žiadna podobná tabuľa nestála a keby aj, moje spánkom unavené telo bolo oproti niekoľkým haldám odpadkov v okolí chaty iba ľahkých zrnkom prachu na podlahe čerstvo vyumývanej maminej podlahy. Ako neprebudený vrabec preskákal som kôpky zvieracieho trusu, podľa vône zdá sa úspešne, a v Adamovom rúchu hodil sa rovno do ľadovej vody. „Hurá Rumunsko,“ spokojne zareval som do ticha, uvedomujúc si, že voda sa v noci o pár stupňov schladila. Nevadí, prinajmenšom ma dokonale prebrala. A nebol som v tom sám. Ostatní po prebudení absolvovali rovnakú procedúru v rumunských reumatických liečebných prameňoch vysoko v horách. A bolo že to radosti, smiechu i kriku. Ticho prepichovali výbuchy radosti ako pri novoročnom ohňostroji. Pôžitok z ovocia, na Slovensku zakázaného, nám vstrekol do žíl endorfín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



So starým známym „najedení a spokojní“ sme navarili skvelé raňajky plné talianskych cestovín keď ako dezert sme si vychutnali výbornú jahodovú kašu. Špeciality predposledných zvyškov našich zásob naplnili naše žalúdky a my sme spokojne zapadli na skalu s nefalšovaným Kozlom v ruke a cigarou v druhej. Kostolné zvony v Rumunsku odbíjali obed, ale nás okolie chaty Podragu, okrem tých nechutných odpadkov, uchvátilo natoľko, že sme premýšľali nabúrať náš plán a prespať ešte jednu noc.

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Rád spoznávam nových ľudí a porozprávať sa s neznámym nebol problém ani v Rumunských horách. Po tom ako sme stretli super taxikára, majiteľa vodných bicyklov, pár drevorubačov i úžasného baču Daniho prihovoril som sa aj mladej babe vo vedľajšom stene. A musím povedať, že vzhľadom na miesto kde sme spali, jedli a kúpali sa, to bol zásah do čierneho. Táto divo žienka polepená po nedávnom páde z paraglajdu si vyniesla ruksak do miest svojej dávnej mladosti. Malé žieňa pevnej stavby schopné organizovať program aj svojím dvom kamarátom, bola dcérou bývalého chatára na chate Podragu. „Prežila som tu svoje detstvo,“ odpovedala s iskierkou radosti v očiach. Žena, ktorá sa každoročne zúčastňuje paraglajdových preletov ponad hrebeň Fagarašu mi vysvetlila, prečo je toľko odpadkov v okolí chaty. Iba s pootvorenými ústami som hľadel na vetu: „Vieš, je to zložité, znášať to dolu!“ Nevadí, ale asi som nepochopil čo tým chcela povedať! Jednoducho som to pochopiť nechcel!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu



Odoslať pár esemesiek domov, že sme všetci v poriadku po niekoľkých dňoch bez signálu, vychutnať si chvíľu pohody pod jasnou rumunskou oblohou a hor sa do balenia. V plnej zbroji s ťažkými ruksakmi odchádzame okolo pol jednej smer chata Turnuri.

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Rozlúčila sa s nami aj banda oslov neveriacky krútiac hlavou, že sa ich „kamošiek“ nebojíme. No pravdu povediac, strach z tohto stretnutia sme si uvedomili až vo vlaku domov, škrabajúc sa po celom tele.

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Rozlúčka s vysokohorskou chatou Podragu a jej odpadkami v popredí, ktoré by tam asi neboli, ak by v sedemdesiatych rokoch nepadol vrtuľník tesne pod jej úbočím. Koróziou i vekom poznačené trosky zarastené v tráve sme obdivovali vzdialené kilometer od chaty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu



Obrázok blogu



Zostup dolinou bol až po chatu Turnuri nádherný. Malebné panorámy nám otvárali oči a tlačili do nás nostalgické pocity. Schádzame s Fagarašského chrbta s priam blaženým pocitom uspokojenia. Pred nami mohutná zelená dolina na konci ktorej dáme pohoriu Fagaraš definitívne Zbohom!

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Tesne pred chatou sme mali možnosť vidieť aj Rumunských horských nosičov, výrazne sa líšiacich od tých Tatranských. Síce kilogramami boli obdarení zhruba rovnako, no každý z nich mal nie jeden, ale hneď dva páry končatín pevne spojených so zemou. Na skalách ich nedržala podrážka Vibram ale kvalitné kopytá a chýbal im neodmysliteľný Jozef Kubáni. „Všetkých nám preblyslo hlavou, že tovar na chrbtoch unavených oslov sú len ďalšie kilá odpadkov!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu



Chata Turnuri bola rovnako príjemná ako osviežujúci potok v jej blízkosti, i ako mladí ľudia, potomkovia súčasného chatára. Tu v Rumunsku sa chatárčenie buď dedí, alebo sa otec rozhodol liečiť mestom ošľahanú mladú generáciu podľa svojej receptúry. Isté je však, že im to veľmi pomohlo, ba dokonca sem geniálne zapadli. Schladili sme sa pivom Ursus, ktoré bolo dokonca lacnejšie o jedno Lei ako na chate Podragu. No tie osly ale stoja!

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Na záver nám mladá chatárka dohodla odvoz z „konca“ doliny. O dve a pol hodiny nás tam bude čakať chalan menom Nico na modrej Dácii. Dokonalá spolupráca!

Obrázok blogu



Cesta dolinou bola únavná, nezaujímavá a istým spôsobom charakteristická. Išli sme dole dolinou ale takmer polovicu cesty sme stúpali do kopca! Zahryzlo sa to do našich nervov a tak sme hnev ale i strach z medveďov zaháňali slovenskými hitmi súčasnosti i dávno minulými. Pobavilo nás aj značenie turistického chodníka, kedy raz nebolo značku vidieť aj jeden kilometer a naopak inde na krátkom úseku boli hneď štyri za sebou. Rumunsko, nevšedné a krásne!

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Na dohodnutom mieste hlboko v doline nás čakal dvadsaťjedenročný Nico so staručkou nebíčkovo modrou Dáciou. Vzal troch z nás a ja s Otom sme sa rozhodli šliapať ďalej dolinou, vraj „na koniec lesa“, tam ho počkáme! Cestou sme stretli jedného pána so synom piknikovať priamo pred prieskumnou štôlňou uránovej rudy. Otvorená, sprístupnená, tajomná diera dlhá vyše kilometra nás s Otom lákala ale čas vyhral. Bolo neskoro a po hodine a pol ďalšieho postupu sme to vzdali na jednej lesnej križovatke. Nedúfali sme, no Nico sa vrátil a za tridsať Lei odviezol i nás svojou Dáciou roku výroby 1988 na vlakovú stanicu. Trmácali sme sa cestou, kam by Slovák vyhnal možno tak lesný traktor alebo staršieho offroad-a, ale istotou možno napísať, že nikdy by nešiel za 300 korún pre neznámych cudzincov o deviatej večer hlboko do doliny. Nico bol študent a na moje počudovanie, že Dácia má príjemne mäkké pérovanie na tak rozbitej ceste, iba odpovedal: „I am satisfied!“ A my sme boli v ten neskorý večer spokojní rovnako!

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Bolo pár minút po desiatej keď sme neďaleko vlakovej stanice rozložili stanový tábor, s čelovkami na hlavách nazbierali suché drevo a spoločne s plným žalúdkom si zanôtili tóny Čechomoru.

Obrázok blogu


Richard Hlavňa

Richard Hlavňa

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Rumunsko 2007

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu